Stanley Kubrick | Arthur Charles Clarke

Stanley Kubrick

Stanley Kubrick (*26. júl 1928, New York - † 7. marec 1999, Childwickbury Manor pri Londýne) bol americký režisér. Narodil sa v rodine lekára Jacka Kubricka. Aj cez zlé školské výsledky, bol považovaný za veľmi inteligentného. Preto ho otec naučil hrať šachy. Z Kubricka sa stal vynikajúci hráč. A jeho filmy skutočne pripomínajú šachovú partiu. Všetko je v nich dôkladne dopredu premyslené. Kubrick dostal k svojim trinástym narodeninám fotoaparát. Mal pre fotografovanie nadanie a od svojich sedemnástich dokonca spolupracoval s časopisom Look. Ďalšou jeho záľubou bol jazz. Kubrick sa pre horšie študijné výsledky nedostal na vysokú školu, to mu ale nevadilo. Kubrick sa dostal ku kamere a začala jeho filmová tvorba:

Stanley Kubrick 7. marca 1999 vo veku 70 rokov zomrel na infarkt, ale filmový odkaz tohto génia pohyblivých obrázkov stále žije. Jeho nedokončený projekt A.I. Umelá Inteligencia nakoniec dokončil Steven Spielberg.

Ocenenie:

Kubrick získal len jedného oscara a to za vizuálne efekty vo filme 2001: Vesmírna odysea. Nominovaný bol však 12 krát.

Arthur Charles Clarke

Arthur Charles Clarke (*16. december 1917, Minehead, Somerset, Veľká Británia - † 19. marec 2008, Colombo, Srí Lanka) bol autor science fiction literatúry. Pochádza z juhoanglickej rodiny poštovného úradníka. Jeho otec Charles Wright Clarke bojoval na frontoch prvej svetovej vojne. Po demobilizácii kúpil neveľkú farmu Ballifants. Jeho syn tam vyrábal rádiá, domáce telefóny a samozrejme rakety. Po absolvovaní Huishovho gymnázia v blízkom Tautone, vstúpil do štátnych služieb, ako finančný revízor na Londýnskom ministerstvu školstva. Vtedy sa stal členom britskej medziplanetárnej spoločnosti. Hltal všetky sci-fi príbehy a pokúšal sa aj sám písať.

Rozpracoval niekoľko poviedok, a vydal román Proti súmraku. Ten vydal po mnohých úpravách až koncom roku 1948. Clarkové literárne plány skrížila 2. svetová vojna. Vstúpil do RAF ako letecký mechanik rádiového spojenia, vojak letec druhej triedy, aby prešiel neskôr k vtedajšej najmocnejšej zbrani - radaru. V júli 1945 napísal článok mimozemské prenosy, ktorý mu vytisol jeden odborný časopis. Clarke v ňom prichádza s revolučnou myšlienkou, jak pomocou geostacionárnych družíc zajistiť celosvetový príjem rádiového signálu. Clarkovo meno tak preniklo do dejín vedy. Ocenenia významnými cenami však prišli až neskôr. Koncom vojny napísal ďalšiu významnú esej Rakety a budúcnosť vojenstva, v ktorej natienil spojenie rakety s atómovými hlavicami a doktrínu vzájomného zničenia dvoch superveľmocí. Vďaka týmto článkom získal po vojne štipendium na londýnsku King's College, kde vyštudoval fyziku spoločne s teoretickou a aplikovanou matematikou.

V roku 1947 napísal a o 4 roky neskôr publikoval román Predohra k vesmíru (Prelude to Space). Ďalší úspech mu priniesol román Koniec detstva (Childhood's End). Takmer zároveň vyšla aj jeho poviedková zbierka Výprava k Zemi (Expedition to Earth), o 3 roky potom ďalšie úspešné dielo: Mesto a hviezdy (The City and the Stars).

Životný úspech však prišiel až v roku 1968, kedy dokončil dielo: 2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey), ktoré vzniklo po spolupráci s režisérom Stanley Kubrickom na základe Clarkovej poviedky Hliadka (The Sentinel). Neskôr Clarke téma rozvinul v dielach: 2010: druhá vesmírna odysea (2010: Space Odyssey Two), 2061: tretia vesmírna odysea (2061: Space Odyssey Three) a 3001: Posledná vesmírna odysea (3001: The Final Odyssey). Druhým vyvrcholením Clarkovej tvorby je potom román Strestnutie s Ramou (Rendezvous with Rama). Kniha získala za rok 1973 všetky kľúčové ceny, ktoré môžu byť autorovy S-F udelené: Huga, Nebulu, Cenu Johna W.Campbella a Cenu Jupiter za najlepší román roku. Spoločne s Gentry Leem Clarkom v téme pokračoval románom: Návrat Ramy (Rama II), Záhrada Rámova (Garden of Rama) a Ráma tajomstva zbavený (Rama Revealed).

Clarkové príbehy doslova utvárali dejiny S-F.

Literárna tvorba: