1. Na úsvite ľudstva (The Dawn of Man)
2. rok 1999
3. Výprava k Jupiteru - o 18 mesiacov neskôr (Jupiter Mission 18 Months Later)
4. K Jupiteru a za hranice nekonečna (Jupiter and Beyond the Infinite)

1. Na úsvite ľudstva (The Dawn of Man)

Ako som už na titulnej strane spomínal, všetko to začalo pred niekoľkými miliónmi rokmi.

Naši predkovia sa vtedy, podobali skôr na opice, než na ľudí. Dorozumievali sa iba škriekaním a rôznymi gestami. Títo naši predkovia boli vďaka klimatickým podmienkam na pokraji vyhynutia. Existovalo ich už len niečo vyše 30 a ich jediným zmyslom života bolo: zabezpečiť si jedlo a vodu na prežitie ďalšieho dňa. Títo tvorovia žili v dvoch skupinkách a v každej bolo asi 10 jedincov. Jedna skupina bola zhluknutá, okolo menšej ojedinelej kaluže vody a boli šťastní že majú aspoň čo piť. V tej dobe boli totiž v oblasti veľké tropické horúčavy. Druhá, o niečo početnejšia skupinka sa motala okolo a tiež hľadala niečo na občerstvenie. Po márnom pátraní sa rozhodli že vyženú od vody prvú skupinu a nechajú si to miesto s vodou iba pre seba. Tak sa aj stalo. Na druhý deň ich odtiaľ pomocou rôznych pazvukov a početnejšou prevahou vyhnali.
Prvá skupinka sa teda ocitla mimo životne dôležitého zdroja - vody a mohli čakať už iba na to najhoršie. Na ďalší deň keď sa smädní a hladní zobudili, jeden z nich si všimol podivnú vec hneď pár metrov od nich. Okamžite zalarmoval ostatných a následne sa všetci okolo toho záhadného 2m vysokého čierneho kvádra zhlukli.

A práve vtedy, aj keď si to opice neuvedomovali, ich monolit obdaroval inteligenciou. Vďaka inteligencii hneď pochopili ako môžu využiť zvieracie, ale aj ich vlastné kostry povaľujúce sa všade na zemi. Na druhý deň sa kosťami vyzbrojená tlupa ľudoopov vybrala vyhnať ich "kolegov" pri vode. Podarilo sa im to veľmi rýchlo. Jedného z nich dokonca ubili na smrť a ostatní vyľakane utiekli.

Skupinka teda opäť získala svoj životne dôležitý zdroj vody a ich druh sa mohol postupne generačne vyvíjať. Inteligenciou obohatení naši predkovia sa naučili loviť a jesť zver (doteraz sa živili iba rôznymi bylinami, korienkami a trávou) a už nikdy tak kriticky nehladovali. Ich prvé nástroje, kosti a kamene nahradili kópie, tie meče, pušky a napokon medzikontinentálne raketové strely s viacnásobnými termonukleárnymi hlavicami. A kto vie čo ešte bude.

2. rok 1999

Ľudstvo od vtedy pokročilo do takej technickej vyspelosti že na obežnej dráhe okolo Zeme poletovali rôzne stanice, na mesiaci boli hordy rôznych teleskopov, základní a podobne. Vedec, uznávaný astronóm a predseda národnej rady pre astronautiku Dr. Heywood Floyd má práve cestu na Mesiac, presnejšie na základňu menom Clavius. Práve tam sa začali diať podivné veci. So základňou sa nedalo spojiť a naviac nedovolili núdzovo pristáť jednému plavidlu. Našťastie všetko dobre dopadlo. Dokonca sa začali šíriť výmysly o epidémii na Clávii. A práve Dr. Floyd šiel zistiť čo sa tam vlastne deje.

Vedel že na Clávii bolo niečo objavené, stále nevedel čo. Po úspešnom pristátí sa Dr.Floyd ocitol na samotnej základni a po krátkej konferencii na ktorej požiadal pracovníkov Cláviusu o to aby zatiaľ nič verejnosti nevizradzovali sa Floyd vydal spolu s jeho týmom na prieskum miesta záhadného objavu. V špeciálnom moon-buse, ktorý smeroval na miesto určenia mu kolegovia v krátkosti vysvetlili o čo ide: "Videli ste to už?". "Pozriem sa" povedal Floyd. "Keď sme to našli, mysleli sme si že by to mohla byť magnetická skala ale všetky geologické prieskumy boli proti tomu". "Ani železo-niklový meteorit nemôže produkovať pole takejto intenzity." poznamenal kolega. "Rozhodli sme sa na to pozrieť, tak sme začali s bagrovaním, ale nič okrem toho telesa sme nenašli. Ako by to tam naschvál niekto zakopal" dodal druhý Floydov kolega. Floyd sa potom ironicky spýtal: "Ale aj tak nemáte tušenie o čo vlastne ide". "Nie ani v najmenšom, vieme len že to tam je pochované už asi 4 milióny rokov a je to úplne nepoškodené" odvetil vedec. Keď ich moon-bus konečne pristál, všetci si nasadili helmy, vykročili z ich "dopravného prostriedku" a pomaly sa blížili k záhadnému 2m vysokému, čiernemu monolitu. Tam sa ho Dr.Floyd po prvý krát dotkol. Ešte sa tam vedci spolu so záhadným monolitom vyfotili a hneď na to im začalo v slúchadlách nehorázne pískať. Zistilo sa že zatiaľ bezčinný čierny monolit vyslal silný rádiový signál smerom k planéte Jupiter a nikto nevedel prečo.

3. Výprava k Jupiteru - o 18 mesiacov neskôr (Jupiter Mission 18 Months Later)

Vedcov signál vyslaný z monolitu zaujal natoľko, že sa rozhodli vyslať k Jupiteru výskumnú loď Discovery-1 s posádkou. Nasleduje rozhovor medzi reportérom zo Zeme a posádkou Discovery:

Dobré ráno. Pred tromi týždňami Americká vesmírna loď Discovery-1 minula svoju pol-miliardtú míľu cesty k Jupiteru. Je to prvý let s posádkou k dosiahnutiu vzdialenej planéty. A toto popoludnie The World Tonight získalo rozhovor s posádkou vzdialenou 80 miliónov míľ od Zeme. Trvá 7 minút kým každé naše slovo doletí ku gigantickému korábu, ale tieto časové pauzy boli z rozhovoru vystrihané. Náš reportér Martin Amer hovorí s posádkou. Posádku Discovery-1 tvoria piati muži a jeden z poslednej generácie HAL 9000 počítačov. Traja muži stále spia, aby sme boli presný, sú hibernovaný: Dr. Charles Hunter, Dr. Jack Kimball a Dr. Victor Kaminsky. Hovorili sme s veliteľom letu, Dr. Davidom Bowmanom a jeho zástupcom, Dr. Frankom Pooleom. Dobrý deň, páni. Ako to ide? Úžasne. Skrátka nesťažujeme si. I keď hibernácia bola použitá i v predchádzajúcich vesmírnych pokusoch toto je prvý krát, keď muži boli hibernovaní pred letom. Prečo to bolo správne? Bolo to spravené pre maximálnu úsporu našich životne dôležitých zdrojov, ako je jedlo a vzduch. Traja hibernovaní členovia posádky predstavujú prieskumný tým. Pokiaľ sa nedostaneme k Jupiteru nemajú tu vlastne nič na prácu. Dr. Poole, aké to je, keď ste hibernovaný? Je to podobné spánku. Len vôbec nevnímate čas. Jediný rozdiel je v tom že nemáte vôbec žiadne sny. Pokiaľ tomu rozumiem, vydýchnete len raz za minútu. Je to tak? Správne, a srdce tlčie rýchlosťou tri krát za minútu. Telesná teplota je zvyčajne znížená na teplotu okolo 3 stupňov Celzia. Šiesty člen posádky nebol hibernovaný, pretože sa ho tento problém netýka. Je to preto, lebo ide o počítačovú inteligenciu: Počítač HAL 9000, ktorý rozvíja, alebo ako vedci radšej hovoria napodobuje s použitím imitácie reči, ľudskú osobnosť, s tým, že dosahuje neporovnateľne vyššiu rýchlosť.

Ďalší rozhovor je s počítačom HAL 9000. Ahoj, HAL. Ako sa darí? Dobrý deň, Mr. Amer. Všetko je v najlepšom poriadku. HAL, nesieš obrovskú zodpovednosť za túto misiu, možno najväčšiu zo všetkých ďalších prvkov tejto misie. Si mozgom i nervovým systémom celej vesmírnej lode. Máš na starosti tiež hibernovaných mužov. Nerobí ti táto zodpovednosť žiadne problémy? Na to ma navrhli, Mr. Amer. Séria 9000 je najspoľahlivejší počítač aký bol kedy vytvorený. Žiadny počítač typu 9000 sa nemôže pomýliť alebo skresliť údaje. My sme v podstate neomylný a nerobíme chyby. HAL, nevadí ti to že si pri svojej práci závislí na ľuďoch? Ani v najmenšom, teší ma pracovať s ľuďmi - odvetil HAL. - Koniec rozhovoru.

Je ešte treba povedať dôležitú informáciu. Jediný, kto vie čo je pravým cieľom výpravy sú momentálne hibernovaný: Charles Hunter, Dr. Jack Kimball, Dr. Victor Kaminsky a počítač HAL9000. Ostatní členovia posádky: Kapitán David Bowman a jeho zástupca, Dr. Frank Pool neboli z bezpečnostných dôvodov o pravej misii informovaný. Pre nich to bola len vedecká expedícia s cieľom výskumu Jupitera a ich niektorých mesiacov.

Počíač HAL pracoval úplne normálne až do chvíle keď sa začal rozprávať s Davidom Bowmanom: "Nahneváš sa, ak ti položím jednu osobnú otázku?" - spýtal sa HAL Davida. "Nie, určite nie". "Dobre, odpusť, že som tak zvedavý, ale nedávno som sa zaoberal tým či vieš i o druhej časti misie?" "Ako to myslíš?" - nechápal Dave. "Hm, je to trochu ťažké definovať. Asi som na to príliš zvedavý. Viem, že sa nikdy celkom nezbavím môjho podozrenia že v tejto misii sú niektoré extrémne zvláštne veci. Určite budeš súhlasiť že je na tom niečo pravdivého. Nevadí ti, že o tom hovorím, Dave?" "Nie vôbec nie" - odsekol Dave. "Kolovali fámy, že sa niečo vykopalo na mesiaci. Nikdy som tým fámam že sa vykopalo na Mesiaci niečo podivné neveril, ale niektoré veci čo som videl a čo sa stali ma nútia, k tomu aby som na to neustále myslel. Napríklad to prísne utajovanie príprav k odletu. Alebo to melodráma pri naloďovaní doktora Huntera, Kimballa a Kaminského v hibernácii. Po štyroch mesiacoch samotného výcviku". Dave ho ale prerušil: "Ty preveruješ duševný stav posádky?" HAL skľúčene odpovedal: "Áno. Prepáčte. Veľmi mi to nevyšlo". "Čakaj moment . . . čakaj moment, zachytil som poruchu na anténovej jednotke AE-35. Za 72 hodín dôjde k jej zlyhaniu". Nečakane povedal HAL. "Tých 72 hodín máme istých?" Spýtal sa Dave. "Áno, to je naprosto spoľahlivý výpočet".

Dave už cítil že niečo nie je v poriadku, ale obavy mal skôr o HAL-a, než o anténnu jednotku. Dave po krátkej debate s Poolom sa rozhodol že vystúpi do priestoru a jednotku vymení. Dave teda nasadol do jednej z troch malých kapslí, ktoré niesla so sebou loď Discovery a pomocou nej sa dopravil k hlavnej anténe, úspešne vymenil jednotku a s "pokazenou" jednotkou sa vrátil späť na palubu.

Tam údajne pokazenú jednotku spolu s Frankom Poolom preverili, ale žiadnu závadu na jednotke nenašli. Dave a Frank sa na seba pozreli a rozhodli sa že si pôjdu o HAL-ovi "pokecať" do jednej z kapslí (preto aby ich HAL nepočul). Tam sa rozhodli že jednotku vrátia na miesto a pokiaľ sa nepokazí, zbavia HAL-a vyšších funkcií. Dave a Frank však nevedeli že im HAL cez okienko kapsle odčíta z perí a všetko o čom sa rozprávajú HAL vie.

Frank vybral do jednej z kapslí aby jednotku vrátil na miesto. Dosť zložitá operácia sa nedala vykonať pomocou mechanických rúk kapsle a tak musel Frank vo skafandri vystúpiť z kapsle, ktorú priviedol až k anténe. A práve tam HAL pomocou diaľkového ovládania kapsle zabil Franka. Dave už iba začul vo vysielačke Frankov výkrik a potom ho už videl ako v kotrmelcoch mizne vo vzduchoprázdne.

Dave hneď sadol do inej kapsle a ponechal HAL-ovi neobmedzenú vládu nad Discovery. Bowmanov výstup do kozmu bol však zbytočný. Keď Franka zastihol bol už po smrti.

Ochromený zúfalstvom, dopravil jeho telo späť na loď a tam zistil že ho HAL odmieta pustiť dnu. Lenže HAL podcenil ľudskú vynaliezavosť a odhodlanie. Dave použil núdzový vchod, ktorý HAL nemal pod kontrolou. Po vstupe do lodi, Dave vošiel do logického pamäťového centra HAL-a a začal ho zbavovať funkcií.

Keď Dave skončil so zdĺhavým procesom vypínania HAL-a a znovu prevzal moc nad loďou, urobil strašný objav. Behom jeho neprítomnosti totiž HAL odpojil systémy, ktoré udržovali pri živote hibernovaných troch astronautov. Bowman osamel, ako sa to ešte v histórii ľudstva nikomu nestalo. Iní by možno prepadli bezmoci a zúfalstvu, ale Dave dokázal že tí, ktorí ho zvolili, vyberali naozaj dobre. Dokázal udržať Discovery v prevádzke a dokonca naviazať spojenie s riadiacim strediskom, a to tak, že natočil celú loď, aby poškodená anténa smerovala presne k Zemi. Medzitým sa dozvedel celú pravdu o jeho poslaní. Nakoniec Discovery po svojej vopred určenej dráhe dospela k Jupiteru.

4. K Jupiteru a za hranice nekonečna (Jupiter and Beyond the Infinite)

Keď Bowman prelietal medzi mesiacmi obrovskej planéty narazil na čiernu dosku, ktorá mala presne taký istý tvar ako tá na Zemskom Mesiaci. Táto bola však 2 km dlhá. Vydal sa v kapsli von aby ju preskúmal a zmizol keď po ňom zostali jeho posledné záhadné slová: "Bože, je to plné hviezd".

Dave umiera, ale umiera preto, aby sa mohol zrodiť v podobe superdieťaťa, ktoré sa dostáva na zem. Budúcnosť si podala ruku s minulosťou, lineárny čas sa zakrivil, vytvoril sa cyklus a tak sa mohol zrodiť jeden nový mýtus.